Stanovenie cien

V začiatkoch energetickej certifikácie sa vyskytol problém so stanovovaním cien. "Pionieri" ako u nás, tak aj v členských krajinách Európskej únie, pristúpili na kľúč založený na cene v priamej úmere k 1m2 budovy. Takto sa dali zrealizovať prvé projekty alebo sa v prvej fáze približne (zdôrazňujeme približne) dala určiť cenová hladina. Je úplne jasné všetkým zainteresovaným, že toto zrkadlo neukazuje skutočný obraz ceny za vypracovanie energetického certifikátu, a to pre všetky miesta spotreby (všetky profesie - stavebná konštrukcia, vykurovanie a príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia). Dokonca ani nepriamo nemôžeme viazať čas (hodiny) strávený na hodnotení za 1m2. V dôsledku toho dochádza hlavne vo veľkých objektoch k preceňovaniu, t.j. vysokej cene, čo má za následok nedôveru investorov.

Vzduchotechnika a klimatizácia je napríklad profesia, na ktorej si vieme ukázať, že nemá žiadnu väzbu cena na 1m2 a mnoho majiteľov veľkých objektov dopláca na tento kľúč. Samozrejme, môže sa stať, že v komplikovaných systémoch alebo netypicky zložitých stavbách môže cena presiahnuť pôvodný kľúč/1m2, ale to je len daň za komplikované nehomogénne systémy (napr. pri vykurovacích systémoch alebo objektoch s nepravidelnou konštrukciou stavby).

Ako teda na to?

Najlepšia metóda - teda najspravodlivejšia pre objednávateľa, spočíva v určení komplikovanosti objektu, množstva použitých prvkov, zložitosti vedenia potrubných sietí a tepelných mostov, dôležité je aj množstvo teplotných zón a elektroinštalácia pre osvetlenie objektu. Takto sa najzodpovednejšie priblížime k cene za energetické hodnotenie budov.

Je pravdou, že v ponukovej fáze musia odborníci vynaložiť viac úsilia, k čomu ich asi nikto neprinúti, ale cena a znižovanie nákladov na energiu, a teda aj na energiu spojenú s vypracovávaním energetického certifikátu, by sa mala stat krédom týchto ľudí. Stanoviť cenu, ktorá najlepšie zodpovedá skutočnosti a vynaloženej práci, je úlohou, ktorá musí byť vlastná každému nezávislému technikovi – odborníkovi.